Dnešný dezorientovaný žiak dokáže tvrdošijne omieľať, že do školy chodí po informácie. V tom lepšom prípade po vedomosti. Čo je celkom smiešna redukcia, lebo tie informácie by si mohol pokojne vyhľadať aj na svojom mobile.

Zúfalí učitelia sa mu snažia nanútiť aspoň akú takú aplikáciu týchto informácií a vedomostí. Tvrdo idú po plnení tematického plánu, trénovaní zručností, kompetencií, spôsobilostí, po výkone, po príprave na produkciu, po vyškoľovaní budúcich platcov daní.

Alessandro D´Avenia je mladý profesor literatúry, latinčiny a gréčtiny na súkromnom katolíckom gymnáziu v Miláne, autor stĺpčekov pre taliansky dennik Corriere della Sera. V článku (slovenský preklad) ,,Táto krajina nie je pre mladých“, píše: ,,Kríza vzdelávania má dnes jedinú maticu: ťažkosť alebo neschopnosť symbolicky plodiť životy, to znamená rozprávať príbeh, ktorého sme súčasťou, a zveriť druhým do ochrany isté duchovné a morálne dedičstvo, aby sa ďalej uchovalo a rozvíjalo. Po tom, ako ho ľudia predchádzajúcej generácie museli vytrvalo brániť na úkor vlastného života. „

Alessandro je Talian, ale jeho diagnóza nebude ďaleko od pravdy ani na našom Slovensku.

Učiteľ, ktorý učí cez životný príbeh, a nielen finačnú gramotnosť úrokových sadzieb. Nielen utilitárnu, úžitkovú prípravu na pracovný trh.

Myslím, že by to malo byť povinné čítanie pre pedagógov v Európskej únii.

A oplatilo by sa poslať svoje deti do Alessandrovho gymnázia.