Auto s policajným prezidentom Milanom Lučanským havarovalo v banskobystrickej časti Jakub. Haváriu v aute pre ústavných činiteľov mali aj minister Richter, podpredsedníčka parlamentu Laššáková, Peter Pellegrini, ale ja ďalší vysokí funkcionári.

Dobre, že sa im nič vážne nestalo, ale po osobných skúsenostiach so štýlom jazdy týchto šoférov, by som im dožičil kvalitné preškolenie v nejakej civilizovanej krajine, kde existujú rýchlo, ale aj bezpečne jazdiaci profesionálni šoféri.

Minimálne dvakrát som zažil podobnú situáciu na R1 (Zvolen-Nitra). Viacero zákrut za sebou, čudne vyklopená vozovka. Za zákrutou som začal predbiehať dve autá asi 135km/h. Vtom sa za mnou spoza zákruty vyrútil vládny bavorák s majákmi (min.180,200). Asi po jeden a pol sekunde bol nalepený na mojom kufri a v tej chvíli k majákom pridal aj tie svoje vrieskače.

Tuším, že mu mám podľa vyhlášky uvoľniť cestu. Ale kde, keď vpravo boli dve autá, ktoré som predbiehal a vľavo zvodidlá.

A bavorák vysvecoval a vrieskal ako zmyslov zbavený.

Toho chlapa nezaujímalo nič iné, len čím skôr byť v Bratislave.

Ja viem, že šoféri z toho ústavu (na ochranu verejných činiteľov, či ako sa to volá), majú výnimku z dodržiavania niektorých predpisov. Ale nejaký ,,vedúci“ by mohol aj im vysvetliť, že z dvoch zákonov nie sú vyňatí:

• z prírodného zákona, lebo fyzikálne zákony neoklameš,
• z prirodzeného zákona, lebo aj keď smú jazdiť rýchlo, určite im nie je dovolené jazdiť bezohľadne voči iným účastníkom cestnej premávky.

Jeden život ktoréhokoľvek obyčajného človeka na ceste je totiž nekonečne hodnotnejší, ako všetky dnešné povinnosti a úlohy pána ministra.