Pred campusom slávnej kalifornskej Univerzity v Berkeley sa pýtali náhodných študentov: ,,How many genders are there?“
brunetka so smrteľnou vážnosťou v tvári odpovedala, že nekonečné množstvo (nemôžeme veci obmedzovať, každý sa môže definovať ako chce),
vyšportovaný blondiak vraví, že on sa považuje za chlapa, ale nikomu nebráni považovať sa za čo chce,
sympatická blondýnka sa domnieva, že existuje celé spektrum, nedá sa to presne povedať,
vysoký, okuliarnatý, so šišatými kučerami, to radikálne obmedzil na 6,
ďalší študent povedal, že to je len spoločenský konštrukt, ale oveľa štedrejšie boli dve slečny, ktoré sa domnievajú, že 72.
Bolo to banálne zábavné, tropicky komické. Až mi napadla myšlienka, že gender, teda rod, títo ľudia už vôbec nevnímajú v spojení s pohlavím, ,,sexom“, ale že pre nich je to niečo ako osobná identita. Teda slovo gender, ktoré už nadobudlo úplne odlišný význam.
Vytriezvel som, až keď zaznela otázka: ,,Myslíte si, že žena môže mať penis“?
Mhmhm, prívetivo prikývla nádejná absolventka Univerzity v Berkeley.